OCHORENIA CIEVNEHO SYSTÉMU
Systémová arteriálna hypertenzia
Pod pojmom systémová arteriálna hypertenzia sa ozumie zvýšená hodnota krvného tlaku nad 140 torr (diastolický tlak) a nad 90 torr (systolický tlak), vo veku ľudí medi 17-40 rokov. U ľudí 41-60 ročných sa táto hodnota zvyšuje na úroveň 150/90 torr a u ľudí vo veku nad 60 rokov je táto hodnota nad 160/95 torr. Systémová hypertenzia patrí medzi veľmi časté ochorenia kardiovaskulárneho systému, ktorého vznik ovplyvňuje viacero faktorov. Veľká skupina arteriálnej hypertenzie je sprievodným javom niektorého základného ochorenia (hovoríme o sekundárnej hypertenzii), ale najčastejšou formou systémovej hypertenzie je primárna (esenciálna) hypertenzia, ktorej príčinu vzniku zatiaľ nepoznáme.
Sekundárne hypertenzie delíme podľa príčiny vzniku na :
renálna hypertenzia – pri akútnych a chronických ochoreniach parenchýnu obličiek
endokrinná hypertenzia – pri feochromocytóme, Cuschingovej chorobe
hypertenzia z kardiovaskulárnych príčin – koarktácia aorty, aortálna insuficiencia
hypertenzia pri ochoreniach CNS – pri ochoreniach centrálnej nervovej sústavy, pri tumoroch mozgu
hypertenzia vyvolaná exogénnymi látkami – kortizonoidy, antikoncepčné preparáty
hypertenzia v gravidite – počas tehotenstva
Sekundárna prevencia aterosklerózy, sa týka pacientov, ktorí už majú príznaky aterosklerózy, prípadne prekonali aj orgánové komplikácie.
Sekundárna prevencia aterosklerózy pozostáva z :
- zo správne voleného , komplexného liečenia každej orgánovej komplikácie
- z dôslednej kontroly rizikových faktorov (kontrola a liečenie krvného tlaku, liečba diabetu, zákaz fajčenia, redukcia hmotnosti, zníženie psychických stresov, zvýšenie aktívneho telesného pohybu)
redukciu energetickej hodnoty potravín pod 2000 Kcal/deň
- výrazné zníženie podielu tukov živočíšneho pôvodu pod 30 %, preferujú sa rastlinné oleje
- obmedzenie príjmu plnotučných mliečnych výrobkov (majú vysoký obsah cholesterolu)
uprednostnenie zeleniny, ovocia a celozrnného chleba – ochrana pred hyperlipoprotínami
- regulácie správnej hmotnosti – odbúranie obezity
- zredukovanie príjmu soli – prevencia proti hypertenzii
- labílna hypertenzia – krvný tlak kolíše, je nestabilný, príčinou býva najčatejšie základných regulačných mechanizmov
Najzávažnejšie faktory zúčastňujúce s na vzniku a udržiavaní hypertenzie sú :
- genetické faktory
- chorobou trpí niektorý z rodičov
- psychický stres
- časté stresové situácie pri sedavom spôsobe života a nedostatočnej fyzickej relaxácii, negatívne psychoemocionálne faktory, nadmerná pracovná zodpovednosť spojená s pracovnou preťaženosťou a narušenou celkovou životosprávou – managerská choroba (manager diseases)
- zvýšený prívod sodíka do organizmu
- zvýšenie obsahu sodíka (soli) v cievnej stene má priamu súsvislosť so zvýšením výskytu hypertenzie
- obezita
- dokázateľne má výrazný vplyv na vznik a priebeh hypertenzie
V počiatočných štádiách prebieha hypertenzia veľmi často bez akýchkoľvek príznakov – asymptomaticky. Takmer u jednej tretiny ľudí sa zistí ako náhodný nález pri inom vyšetrení.najčastejšie sa hypertenzia začne prejavovať bolesťami hlavy v záhlaví, neskôr sa dostavujú závraty, znížená schopnosť koncentrácie, zabúdanie, náladovosť, ponámahová dýchavica abolesti pri srdci. Krvácanie z nosa a ranné budenie sa na bolesti hlavy upozorňujú na možnosť systémovej hypertenzie. Dôležitá je aj genetická stránka choroby, kde je predpoklad vzniku hypertenzie vyšší, ak sa choroba vyskytovala u rodičov alebo u súrodencov. Ako následok hypertenzie sa na jednotlivých orgánoch vyvíjajú patologicko-anatomické zmeny, na prvom mieste je to hypertrofia ľavej komory srdca, ktorá je aj jedným z prvých príznakov hypertenzie.
V súvislosti s poškodením jednotlivých orgánov môže hypertenzia spôsobiť komplikácie :
* zlýhanie ľavej komory srdca až akútny pľúcny edém,
* akútny infarkt myokardu
* mozgové krvácanie
* disekujúcu enaurizmu a renálnu insuficienciu.
Liečenie sekundárnej hypertenzie je v odstránení základnej príčiny vzniku hypertenzie, t.j. choroby, ktorá hypertenziu vyvolala ako svoju druhotnú (sekundárnu) chorobu.
Arteriálna hypotenzia
Arteriálnou hypotenziou sa rozumie chronické zníženie krvného tlaku pod 100 torr, nemerané v akejkoľvek polohe pacienta, pri prudkom postavení sa pacienta môže hodnota klesnúť až pod 70 torr a vyvolať závažné klinické príznaky z nedostatočného prekrvenia mozgu. Postavenie sa do vzpriamenej polohy je spojené s nahromadením sa krvi v dolných končatinách, s poklesom venózneho návratu krvi do srdca a poklesom objemu srdca až o 30 %.
Ateroskleróza
Ateroskleróza je dlhodobý - chronický chorobný proces, postihujúci steny tepien. Zapríčiňuje postupné zužovanie priemeru tepny, ktorá sa môže aj úplne uzatvoriť, čo vedie k poruchám tkanív a orgánov, ktoré tepna vyživuje. Ak dôjde k úplnému uzáveru tepny a tým k úplnému prerušeniu prístupu živín, predovšetkým kyslíka, postihnuté tkanivá väčšinou odumierajú.
- zvýšená hladina cholesterolu a ostatných lipidov v krvi
- hypertenzia
- fajčenie
- obezita
- diabetes melitus
- znížená telesná aktivita
- zvýšená miera stresu
Aterosklerotické zmeny môžu postihovať :
* celý cievny systém – vtedy hovoríme o univerzálnej ateroskleróze
* dominantné cievy len niektorých orgánov, napr. mozgu, srdca, obličiek alebo končatín, vtedy hovoríme o mozgovej porážke, infarkte srdca, zlýhanie obličiek atď.
Závažnejšie formy aterosklerózy
Aortoskleróza – je často náhodným nálezom pri rtg-vyšetrení hrudníka. Najčastejšie postihnutým miestom v oblasti hrudnej aorty je aortálny oblúk. Pacienti nemávajú žiadne subjektívne ťažkosti.
Ateroskleróza koronárnych artérií – spôsobuje ischemickú chorobu srdca.
Ateroskleróza renálnych artérií – spôsobuje ischémiu obličiek.
Embólia arteriálneho systému
Pod pojmom embólia arteriálneho systému sa rozumie náhly uzáver artérie embolom, ktorý bol na miesto uzáveru zanesený krvným prúdom. Do artérialneho systému najčastejšie embolizujú tromby, ktorých pôvod je v dutinách ľavého srdca. Následkom embólie sa vyvíja ischémia, prípadne gangréna a odumretie tkaniva za miestom tepnového uzáveru. Embólia arteriálneho systému patrí k najčastejším ochoreniam, vyskytuje sa častejšie v stredných a vyšších vekových skupinách.
Embólia a. renalis – prejavuje sa náhlou prudkou bolesťouv lumbálnej oblasti.
Embólia aortálnej bifurkácie – spôsobená tzv. sedlovým embolom, prejavuje sa náhlymi prudkými bolesťami v podbrušku, bolesť sa šíri smerom do bedier a do dolných končatín.
Trombóza arteriálneho systému
Trombóza je krvná zaraznina, ktorá vznikne zo zložiek prúdiacej krvi. Jej vznik podporujú zmenené vlastnosti arteriálnej steny. Následkom trombózy je čiastočná alebo úplná oklúzia lúmenu postihnutej artérie, ktorá je príčinou nečinnosti až odumretia príslučného tkaniva. Výskyt artériálnej trombózy stúpa s vekom človeka. V prípade žilovej trombózy je hlavnou príčinou zápalový proces, v arteriálnom systéme prevládajú aterosklerotické procesy (kôrnatenie tepien) a degeneratívne procesy u starších ľudí. Tvorbu trombov podporujú aj hyperkoagulačné stavy, ktoré sprevádzajú rôzne infekčné ochorenia a ťažké formy dehytratácie
Ťažkosťami pacienta sú najmä známky nefunkčnosti tkaniva v blízkosti arterálneho uzáveru a zníženie až
vymiznutie pulzácie (necitlivý pulz pri nahmataní). Chrakteristeckou črtou je postupný vývoj ťažkostí, čo však nie je pravidlom. Veľmi často sa artéria uzavrie náhle, bez akýchkoľvek predchádzajúcich príznakov ochorenia.
Najčastejšie sú postihnuté :
mozgové artérie – s vývojom náhlej mozgovej príhody
koronárne artérie – so vznikom akútneho infarktu myokardu artérie dolných končatín
s vývojom náhlej nefunkčnosti alebo odomretia s gangrénou
Prognóza pacientov závisí od včasnej diagnózy a čo najskôr zahájenej liečby. Jednou z hlavných komplikácií býva gangréna končatín, často končiaca anputáciou, infarkt myokardu a náhla cievna mozgová príhoda. Celkovo je prognóza neistá pre vysoký výskyt závažných komplikácií.
Základom liečby je antikoagulačná liečba – zníženie zrážanlivosti , v prípadoch zvýšenej krehkosti ciev je nutné prispôsobiť liečbu tejto skutočnosti.
Chirurgická liečba pozostáva z odstránenia embolu katétrom, v prípade nemožnosti takéhoto výkonu sa postihnutý úsek premosťuje obtokovou operáciou – bypassom.
Vazoneurózy
Vazoneurózy sú funkčné poruchy arteriálneho prekrvenia kože a podkožného tkaniva končatín, častejšie sa prejavuje u žien mladšieho veku.
Podľa vyvolávajúcej príčiny rozpoznávame :
Raynaudovú chorobu – primárny Raynaudov syndróm bez organického podkladu,
Raynaudov fenomén – sekundárny Raynaudov syndróm, ktorý sa vyvíja na organickom podklade.
Vznik a príčiny Raynaudovej choroby nie je známy, ide o poruchu nervovo-cievnej regulácie, ktorá sa prejavuje spazmom drobných arteriol vyprovokovaných vonkajšími faktormi, hlavne stres a chlad. Opakujúce sa poruchy prekrvenia niektorých častí končatín môžu viesť k zmenám na pokožke. Pôsobením chladu alebo po psychickej záťaži prsty na obidvoch rukách náhle zblednú, schladnú a znecitlivejú, čo môže trvaž aj niekoľko hodín. Po odoznení záchvatu je opätovné prekrvenie bolestivé, po záchvate nie sú viditeľné žiadne prejavy ochorenia. Dlhoročné prekonávanie záchvatov má za následok zmeny na pokožke, spomalený rast nechtov a zvýšenú náklonnosť k infekciám a gangrénam v postihnutej oblasti.
Hlavným spôsobom liečby je medikamentózna liečba, chirurgická liečba nie je dostatočne presvedčivá
