PODPORTE NAŠU ČINNOSŤ

navštívte

NÁŠ OBCHOD

 

ODPORÚČAME

__________________

.

PODPORUJÚ NÁS

 
Medtronic SK
 
 
 
www.zzz.sk
 
NaviPro
 
 
 
  

 

_________________

 

Zobrazuje stav

od 1.máj 2010

 

free counters

 

 

_________________

OCHORENIA CIEVNEHO SYSTÉMU

Ochoreniami cievneho systému s zaoberá samostatná vedná disciplína – angiológia – súčasť kardiológie.
 
Cievny systém je rozdelený do troch častí – úsekov, systém môže byť postihnutý v každom svojom úseku a takéto postihnutie má za následok poškodenie funkcie samotných orgánov :
na aortálnom úseku – aortálna hypertenzia, ateroskleróza s jej následnými komplikáciami, Bürgerová choroba
na venovom úseku – tromboflebitický syndróm, varikózny komplex
na lymfatickom úseku – chronická insuficiencia lyfatického cievneho systému
 


Systémová arteriálna hypertenzia


Pod pojmom systémová arteriálna hypertenzia sa ozumie zvýšená hodnota krvného tlaku nad 140 torr (diastolický tlak) a nad 90 torr (systolický tlak), vo veku ľudí medi 17-40 rokov. U ľudí 41-60 ročných sa táto hodnota zvyšuje na úroveň 150/90 torr a u ľudí vo veku nad 60 rokov je táto hodnota nad 160/95 torr. Systémová hypertenzia patrí medzi veľmi časté ochorenia kardiovaskulárneho systému, ktorého vznik ovplyvňuje viacero faktorov. Veľká skupina arteriálnej hypertenzie je sprievodným javom niektorého základného ochorenia (hovoríme o sekundárnej hypertenzii), ale najčastejšou formou systémovej hypertenzie je primárna (esenciálna) hypertenzia, ktorej príčinu vzniku zatiaľ nepoznáme.
 

Sekundárne hypertenzie delíme podľa príčiny vzniku na :
renálna hypertenzia – pri akútnych a chronických ochoreniach parenchýnu obličiek
endokrinná hypertenzia – pri feochromocytóme, Cuschingovej chorobe
hypertenzia z kardiovaskulárnych príčin – koarktácia aorty, aortálna insuficiencia
hypertenzia pri ochoreniach CNS – pri ochoreniach centrálnej nervovej sústavy, pri tumoroch mozgu
hypertenzia vyvolaná exogénnymi látkami – kortizonoidy, antikoncepčné preparáty
hypertenzia v gravidite – počas tehotenstva



Sekundárna prevencia aterosklerózy, sa týka pacientov, ktorí už majú príznaky aterosklerózy, prípadne prekonali aj orgánové komplikácie.
Hlavným poslaním sekundárnej prevencie aterosklerózy je spomalenie už existujúceho ochorenia a snaha o návrat pacienta do aktívneho života so súčasným predchádzaním možností nových komplikácií.

Sekundárna prevencia aterosklerózy pozostáva z :
- zo správne voleného , komplexného liečenia každej orgánovej komplikácie


- z dôslednej kontroly rizikových faktorov (kontrola a liečenie krvného tlaku, liečba diabetu, zákaz fajčenia, redukcia hmotnosti, zníženie psychických stresov, zvýšenie aktívneho telesného pohybu)

redukciu energetickej hodnoty potravín pod 2000 Kcal/deň
- výrazné zníženie podielu tukov živočíšneho pôvodu pod 30 %, preferujú sa rastlinné oleje
- obmedzenie príjmu plnotučných mliečnych výrobkov (majú vysoký obsah cholesterolu)


uprednostnenie zeleniny, ovocia a celozrnného chleba – ochrana pred hyperlipoprotínami

- regulácie správnej hmotnosti – odbúranie obezity
- zredukovanie príjmu soli – prevencia proti hypertenzii


- labílna hypertenzia – krvný tlak kolíše, je nestabilný, príčinou býva najčatejšie základných regulačných mechanizmov
- stabilizovaná hypertenzia – krvný tlak je stabilný, stabilita zapríčinená zdravotným stavom alebo medikamentózne


Najzávažnejšie faktory zúčastňujúce s na vzniku a udržiavaní hypertenzie sú :
- genetické faktory
- chorobou trpí niektorý z rodičov
- psychický stres


- časté stresové situácie pri sedavom spôsobe života a nedostatočnej fyzickej relaxácii, negatívne psychoemocionálne faktory, nadmerná pracovná zodpovednosť spojená s pracovnou preťaženosťou a narušenou celkovou životosprávou – managerská choroba (manager diseases)

- zvýšený prívod sodíka do organizmu


- zvýšenie obsahu sodíka (soli) v cievnej stene má priamu súsvislosť so zvýšením výskytu hypertenzie

- obezita
- dokázateľne má výrazný vplyv na vznik a priebeh hypertenzie



V počiatočných štádiách prebieha hypertenzia veľmi často bez akýchkoľvek príznakov – asymptomaticky. Takmer u jednej tretiny ľudí sa zistí ako náhodný nález pri inom vyšetrení.najčastejšie sa hypertenzia začne prejavovať bolesťami hlavy v záhlaví, neskôr sa dostavujú závraty, znížená schopnosť koncentrácie, zabúdanie, náladovosť, ponámahová dýchavica abolesti pri srdci. Krvácanie z nosa a ranné budenie sa na bolesti hlavy upozorňujú na možnosť systémovej hypertenzie. Dôležitá je aj genetická stránka choroby, kde je predpoklad vzniku hypertenzie vyšší, ak sa choroba vyskytovala u rodičov alebo u súrodencov. Ako následok hypertenzie sa na jednotlivých orgánoch vyvíjajú patologicko-anatomické zmeny, na prvom mieste je to hypertrofia ľavej komory srdca, ktorá je aj jedným z prvých príznakov hypertenzie.
Na určenie vývojového štádia arteriálnej hypertenzie bola prijatá klasifikácia navrhnutá Svetovou zdravotníckou organizáciou a rozoznáva tri štádia choroby :
- štádium je charakterizované zvýšením krvného tlaku bez znakov poškodenia orgánov a bez zmien na očnom pozadí,
- štádium je sprevádzané zvýšeným krvným tlakom, hypertrofiou ľavej komory srdca alebo zúžením arteriol na sietnici, prípadne ľahkou poruchou oblčkovej funkcie,
- štádium je sprevádzané zvýšením krvného tlaku s príznakmi poškodenia funkcie orgánov (krvácanie do mozgu, krvácanie do retiny, infarkt myokardu, kardiálna insuficiencia, zlýhanie obličiek).
 
Prognóza pacientov s hypertenziou závisí od mnohých faktorov, hlavne od včasnosti jej podchytenia a dodržiavania správneho liečebného režimu, od rýchlosti vývoja ateriosklerotických zmien na arteriálnom systéme a od sekundárneho poškodenia jednotlivých orgánov. Prognóza pacientov so sekundárnou hypertenziou závisí od základného ochorenia, ktoré je príčinou hypertenzie.

V súvislosti s poškodením jednotlivých orgánov môže hypertenzia spôsobiť komplikácie :
* zlýhanie ľavej komory srdca až akútny pľúcny edém,
* akútny infarkt myokardu
* mozgové krvácanie
* disekujúcu enaurizmu a renálnu insuficienciu.



Liečenie sekundárnej hypertenzie je v odstránení základnej príčiny vzniku hypertenzie, t.j. choroby, ktorá hypertenziu vyvolala ako svoju druhotnú (sekundárnu) chorobu.
Liečenie primárnej hypertenzie má byť komplexné, má pozostávať z úpravy životosprávy, úpravy stravovacích návykov a samotnej medikamentóznej liečby. Úpravou životosprávy sa rozumie pravidelný harmonogrampráce a oddychu, pokojový a dostatočný spánok, adekvátna fyzická aktivita, šport a turistika. V rámci úpravy stravovacíc návykov je potreba znížiť príjem kuchinskej soli na 4 – 5 g denne, obmedzenie príjmu potravy obsahujúcej cholesterol a vysokokalorických potravín. V prípade obezity je nutné pristúpiť k chudnutiu a dostať sa na optimálnu hmotnosť. Veľmi vhodné sú aj časté prechádzky a pobyt v prírode. Pri medikamentoznej liečbe sa zohľadňuje samotná výška krvného tlaku, prítomnosť orgánových zmien, rizikové faktory, ale aj nežiadúce vedľajšie účinky liečiv.
Preventívne opatrenia vzniku hypertenzie sa majú zamerať hlavne na rizikové faktory, ktoré ochorenie zapríčiňujú. Ide hlavne o znížennie príjmu soli v potrave, redukcia telesnej hmotnosti, nízkokalorická strava s prevahou rastlinej potravy, redukcia psychických stresov v rámci úpravy celkovej životosprávy. Medzi hlavné preventívne opatrenia orgánových komplikácií hypertenzie patrí včasné odhalenie počiatočnej fázy ochorenia ľudí a ich zaradenie do adekvátnej komplexnej liečby.
Pacienti s hypertenziou I.stupňa ďalej vykonávajú svoju prácu pri dodržiavaní zásad komplexnej liečby a pravidelnej kontroly krvného tlaku. Pri hypertenzii II.stupňa sa nedoporučuje pacientovi vykonávať náročnú fyzickú prácu a nedoproručuje sa vedenie motorového vozidla. U pacientov III.stupňa je limitujúcim faktorom poškodenie funkcie orgánov (mozog, srdce, obličky), pacienti nemôžu vykonávať namáhavú fyzickú prácu.


Arteriálna hypotenzia


Arteriálnou hypotenziou sa rozumie chronické zníženie krvného tlaku pod 100 torr, nemerané v akejkoľvek polohe pacienta, pri prudkom postavení sa pacienta môže hodnota klesnúť až pod 70 torr a vyvolať závažné klinické príznaky z nedostatočného prekrvenia mozgu. Postavenie sa do vzpriamenej polohy je spojené s nahromadením sa krvi v dolných končatinách, s poklesom venózneho návratu krvi do srdca a poklesom objemu srdca až o 30 %.
Pokles krvného tlaku vyplýva z nedokrvenia jednotlivých orgánov (mozog, srdce). Ľudia sa sťažujú hlavne na zvýšenú únavu, celkovú slabosť, stratu schopnosti koncentrácie, závraty a mihanie pred očami. Časté bývajú kolaptické stavy a straty vedomia.
Pri sekundárnych formách hypotenzie súvisia patologicko-anatomické zmeny na jednotlivých orgánoch so základným primárnym ochorením.
Prognóza pacientov so sekundárnou hypotenziou závisí od základnej choroby. Najčastejšími komplikáciami pri arteriálnej hypotenzii patria úrazy následkom pádu pri závratoch, ktoré môžu byť príčinou zlomenín a poranení, krvácanie do mozgu pri úrazoch hlavy a podobne.
Liečba pri sekundárnej hypotenzii je zameraná na základné ochorenie. Liečba primárnej hypotenzie je iba symptomatická. Mnohí ľudia majú problémy s rannou hypotenziou, vtedy sa odporúča spať s vyššie položenou hlavou a vstávanie z postele rozdeliť na etapy tak, aby nedošlo k náhlemu poklesu krvného tlaku. Pri primárnej hypotenzii sa ľudia musia vyhýbať náhlym zmenám polohy, doporučuje sa zvýšiť príjem solí v potrave. Pri ťažších formách prichádza do úvahy medikamentózna liečba, ktorá však má len krátkodobí efekt.podstatne lepší a trvanlivejší efekt je možné dosiahnúť dlhodobým športovaním, cvičením, plávaním a adekvátnou fyzickou záťažou.


Ateroskleróza


Ateroskleróza je dlhodobý - chronický chorobný proces, postihujúci steny tepien. Zapríčiňuje postupné zužovanie priemeru tepny, ktorá sa môže aj úplne uzatvoriť, čo vedie k poruchám tkanív a orgánov, ktoré tepna vyživuje. Ak dôjde k úplnému uzáveru tepny a tým k úplnému prerušeniu prístupu živín, predovšetkým kyslíka, postihnuté tkanivá väčšinou odumierajú.
Postihuje hlavne ľudí v produktívnom veku, spôsobuje dlhodobú práceneschopnosť, často spôsobuje invaliditu mladého človeka a aj predčasnú smrť.
Rizikové faktory aterosklerózy urýchľujú vývoj ateroskleróznych zmien. Medzi najzávažnejšie rizikové faktory patria :

- zvýšená hladina cholesterolu a ostatných lipidov v krvi
- hypertenzia
- fajčenie
- obezita
- diabetes melitus
- znížená telesná aktivita
- zvýšená miera stresu
Aterosklerotické zmeny môžu postihovať :
* celý cievny systém – vtedy hovoríme o univerzálnej ateroskleróze


* dominantné cievy len niektorých orgánov, napr. mozgu, srdca, obličiek alebo končatín, vtedy hovoríme o mozgovej porážke, infarkte srdca, zlýhanie obličiek atď.

Závažnejšie formy aterosklerózy


Aortoskleróza – je často náhodným nálezom pri rtg-vyšetrení hrudníka. Najčastejšie postihnutým miestom v oblasti hrudnej aorty je aortálny oblúk. Pacienti nemávajú žiadne subjektívne ťažkosti.
Aneurizma aorty – najčastejšie býva lokalizovaná v oblasti aortálného oblúku. Pacient pri malej aneurizme nepociťuje žiadne subjektívne ťažkosti, pri väčšej aneurizme vznikajú klinické ťažkosti z mechanického tlaku na susedné orgány. Pacient sa sťažuje na bolesti v hrudníku, ktoré neustupujú ani po podaní koronárnych preparátov.
Disekujúca aneurizma aorty má veľmi dramatický priebeh, bolesť na hrudníku je náhla a agonizujúca, pripomína bolesti pri akútnom infarkte myokardu. Počas disekujúcej aneurizmy aorty vzniká dýchavica.
Abdominálna ateroskleróza – jedným z prvých príznakov bývajú ťažkosti po požití výdatnejších jedál, pocity bolesti v brušnej dutine, ktoré podmieňuje ischémia črevných kľučiek.
Ateroskleróza mozgových artérií – ischémia mozgu sa prejavuje rýchlo. Prvé príznaky sú závraty a pocit hučania v ušiach, postupne sa pridávajú výpadky funkcie cntrálneho nervového systému, hlavne oslabenie pamäťových funkcií, koncentračná schopnosť, chvíľkové stavy dezorientácie, labilita nálady a depresia. V pokročilom štádiu sa objavujú paranoidné stavy a bludy, vyústením celého stavu býva senilná demencia s dezorientáciou v čase a priestore.

Ateroskleróza koronárnych artérií – spôsobuje ischemickú chorobu srdca.
Ateroskleróza renálnych artérií – spôsobuje ischémiu obličiek.

Ateroskleróza artérií dolných končatín (AS obliterans) – spôsobuje poruchy prekrvenia svalstva dolných končatín a kože, čo má za následok ischemickú chorobu dolných končatín.
Liečba aterosklerózy má byť komplexná, včas zahájená a v čo najširšom spektre všetkých zúčastnených rizikových faktorov.
Sekundárna prevencia aterosklerózy, sa týka pacientov, ktorí už majú príznaky aterosklerózy, prípadne prekonali aj orgánové komplikácie. Hlavným poslaním sekundárnej prevencie aterosklerózy je spomalenie už existujúceho ochorenia a snaha o návrat pacienta do aktívneho života so súčasným predchádzaním možností nových komplikácií.
Počiatočné a ľahké formy aterosklerózy neobmedzujú pracovnú schopnosť človeka. Potrebný je však individuálny prístup ku každému jedincovi, hlavne s ohľadom na existenciu viacerých rizikových faktorov.


Embólia arteriálneho systému


Pod pojmom embólia arteriálneho systému sa rozumie náhly uzáver artérie embolom, ktorý bol na miesto uzáveru zanesený krvným prúdom. Do artérialneho systému najčastejšie embolizujú tromby, ktorých pôvod je v dutinách ľavého srdca. Následkom embólie sa vyvíja ischémia, prípadne gangréna a odumretie tkaniva za miestom tepnového uzáveru. Embólia arteriálneho systému patrí k najčastejším ochoreniam, vyskytuje sa častejšie v stredných a vyšších vekových skupinách.
Embolizácia najčatejšie nastane uvoľnením časti krvnej zrazeniny, ktorá je krvným prúdom zanesená na vzdialenejšie miesta arteriálneho systému a spôsobuje ich oklúziu. Zväčšená ľavá predsieň a najmä fibrilácia predsieni (mitrálne chlopňové chyby) uľahčujú vznik trombózy v oblasti ľavej predsiene. Častým podkladom embolizácie je infekčná endokarditída. Tromboembólie vznikajú aj v súvislosti s kardiochirurgickými zákrokmi a pri rozvinutej kardiálnej dekompenzácii.
Embólia mozgových artérií – charakterizuje ju náhly vznik cievnej mozgovej príhody s následkom hemiparézy, hemoplégie, poruchy reči a vedomia.
Embólia a.centrlis retinae - prejavuje sa náhlou poruchou zraku, prípadne až slepotou.
Embólia a. mesentericae – prejavuje sa ako náhla brušná príhoda so vznikom prudkých bolestí .

Embólia a. renalis – prejavuje sa náhlou prudkou bolesťouv lumbálnej oblasti.


Embólia aortálnej bifurkácie – spôsobená tzv. sedlovým embolom, prejavuje sa náhlymi prudkými bolesťami v podbrušku, bolesť sa šíri smerom do bedier a do dolných končatín.
Embólia a. femoralis – prejavuje sa náhlou prudkou bolesťou v postihnutej končatine.
Embólia a. popliteae – prejavuje sa náhlo prudkou bolesťou dolnej končatiny len v predkolení.
Embólia a. brachialis – najčastejším miestom usídleniua sa embolu je lakťová oblasť, kde sa prejavuje prudkou bolesťou a pocitom odumierania.
Prognóza embólie do arteriálneho riečišťa závisí od jej lokalizácie a to z hľadiska možnosti jej odstránenia. Najnepriaznivejšia je embólia do mozgu a embólia a. centralis retinae, ktorá často zanecháva trvalé následky. Vážnou komplikáciou je aj gangréna končatiny, ktorá nevyhnutne končí amputáciou končatiny.
Liečba embólií je buď konzervatívna alebo chirurgická. Pri konzervatívnej liečbe ide o medikamentóznu liečbu, chirurgická liečba pozostáva z embolektómie pomocou katetra, ktorá sa využíva hlavne pri embóliach končatinových artérií. Úspešnosť chirurgickej liečby pomocou katétra je priamo úmerna včasnosti poskytnutia chirurgického zákroku ( do 6 hodín od vzniku embólie).


Trombóza arteriálneho systému
Trombóza je krvná zaraznina, ktorá vznikne zo zložiek prúdiacej krvi. Jej vznik podporujú zmenené vlastnosti arteriálnej steny. Následkom trombózy je čiastočná alebo úplná oklúzia lúmenu postihnutej artérie, ktorá je príčinou nečinnosti až odumretia príslučného tkaniva. Výskyt artériálnej trombózy stúpa s vekom človeka. V prípade žilovej trombózy je hlavnou príčinou zápalový proces, v arteriálnom systéme prevládajú aterosklerotické procesy (kôrnatenie tepien) a degeneratívne procesy u starších ľudí. Tvorbu trombov podporujú aj hyperkoagulačné stavy, ktoré sprevádzajú rôzne infekčné ochorenia a ťažké formy dehytratácie
Ťažkosťami pacienta sú najmä známky nefunkčnosti tkaniva v blízkosti arterálneho uzáveru a zníženie až
vymiznutie pulzácie (necitlivý pulz pri nahmataní). Chrakteristeckou črtou je postupný vývoj ťažkostí, čo však nie je pravidlom. Veľmi často sa artéria uzavrie náhle, bez akýchkoľvek predchádzajúcich príznakov ochorenia.
Najčastejšie sú postihnuté :
mozgové artérie – s vývojom náhlej mozgovej príhody
koronárne artérie – so vznikom akútneho infarktu myokardu artérie dolných končatín
s vývojom náhlej nefunkčnosti alebo odomretia s gangrénou
Prognóza pacientov závisí od včasnej diagnózy a čo najskôr zahájenej liečby. Jednou z hlavných komplikácií býva gangréna končatín, často končiaca anputáciou, infarkt myokardu a náhla cievna mozgová príhoda. Celkovo je prognóza neistá pre vysoký výskyt závažných komplikácií.
Základom liečby je antikoagulačná liečba – zníženie zrážanlivosti , v prípadoch zvýšenej krehkosti ciev je nutné prispôsobiť liečbu tejto skutočnosti.
Chirurgická liečba pozostáva z odstránenia embolu katétrom, v prípade nemožnosti takéhoto výkonu sa postihnutý úsek premosťuje obtokovou operáciou – bypassom.

Vazoneurózy
Vazoneurózy sú funkčné poruchy arteriálneho prekrvenia kože a podkožného tkaniva končatín, častejšie sa prejavuje u žien mladšieho veku.
Podľa vyvolávajúcej príčiny rozpoznávame :
Raynaudovú chorobu – primárny Raynaudov syndróm bez organického podkladu,
Raynaudov fenomén – sekundárny Raynaudov syndróm, ktorý sa vyvíja na organickom podklade.
Vznik a príčiny Raynaudovej choroby nie je známy, ide o poruchu nervovo-cievnej regulácie, ktorá sa prejavuje spazmom drobných arteriol vyprovokovaných vonkajšími faktormi, hlavne stres a chlad. Opakujúce sa poruchy prekrvenia niektorých častí končatín môžu viesť k zmenám na pokožke. Pôsobením chladu alebo po psychickej záťaži prsty na obidvoch rukách náhle zblednú, schladnú a znecitlivejú, čo môže trvaž aj niekoľko hodín. Po odoznení záchvatu je opätovné prekrvenie bolestivé, po záchvate nie sú viditeľné žiadne prejavy ochorenia. Dlhoročné prekonávanie záchvatov má za následok zmeny na pokožke, spomalený rast nechtov a zvýšenú náklonnosť k infekciám a gangrénam v postihnutej oblasti.
Hlavným spôsobom liečby je medikamentózna liečba, chirurgická liečba nie je dostatočne presvedčivá

 


Zaregistrovať do Noviniek e-mailom
 

Č A S

 

 

Predpoved pocasia :: www.meteo.sk

 
_____________
 Posledná
 aktualizácia:
 
  31. august  2017
_____________

 

NAŠI PARTNERI