PODPORTE NAŠU ČINNOSŤ

navštívte

NÁŠ OBCHOD

 

 

ODPORÚČAME

__________________

.

PODPORUJÚ NÁS

 
Medtronic SK
 
PhytoChi
 
SOĽ NAD ZLATO ...
 
 
www.zzz.sk
 
NaviPro
 
 
  

PageRank ikona zdarma

 

_________________

 

Zobrazuje stav

od 1.mája 2010

 

free counters

 

 

_________________

KORONAROGRAFICKÉ VYŠETRENIE - Koronarografia

Koronarografia je kontrastné röntgenologické vyšetrenie vencových (koronárnych) tepien zásobujúcich srdce. Možnosť vykonávať takýto druh vyšetrenia umožnil vývoj a zavedenie nových zobrazovacích metód vďaka používaniu katétra - katetrizácia. V roku 1929 ho ako prvý vo svete vykonal nemecký lekár Werner Forssmann. Vlastná koronarografia vznikla až v 60-tych rokoch 20.storočia, kedy bola vypracovaná technika zavedenia katétra do odstupu vencových tepien z aorty.

Ako to funguje
Koronarografia sa používa pri podozrení na zúženie alebo uzáver (upchatie) vencových tepien srdca. Hlavným dôvodom vyšetrenia je ischemická choroba srdca (námahové bolesti na hrudi, infarkt myokardu). Vyšetrenie navrhuje internista - kardiológ a vykonáva ho špecialista pre invazívnu kardiológiu.
Účelom koronarografie je zobraziť priechod vencových tepien vyšetrovaného a ich prípadné zúženie alebo uzáver (upchatie). Zároveň koronarografické vyšetrenie dokáže podať informáciu o počte a umiestnení postihnutých tepien a o významnosti ich zúženia. Koronarografické vyšetrenie sa vykonáva aj pred každým plánovaným chirurgickým zákrokom na srdci a jeho cievach (chlopne, kardiostimulátory).
Výsledok koronarografického vyšetrenia umožňuje lekárovi naplánovať ďalší liečebný postup. Pri spriechodňovaní upchatých tepien a opätovnom obnovení dostatočného zásobovania srdca sa rozhoduje medzi chirurgickým zákrokom (koronárny bypassy), katetrizačným spriechodnením (angioplastika, stent) alebo farmakologickou liečbou (rozpustenie zrazeniny liekmi, stabilizácia aterosklerotického plátu).
Včasné odhalenie kritického zúženia vencových srdcových tepien a zahájenie príslušnej liečby, môže koronarografické vyšetrenie významne napomôcť k záchrane života človeka.
Pracovisko na vykonávanie koronarografického vyšetrenia je obdobné ako pracovisko angiografického vyšetrenia, t.j. ide o kombináciu operačného sálu a röntgenového vyšetrovacieho pracoviska.
Základom koronarografického pracoviska je vyšetrovací stôl a nastaviteľný stojanový RTG-prístroj. Zdroj röntgenového žiarenia produkuje žiarenie, ktoré prechádza vyšetrovaným a vďaka kontrastnej látke sa vyšetrenie stáva viditeľným. Na röntgenové zobrazenie je potrebný aj monitor, na ktorom sa zobrazuje priebeh a výsledok koronarografického vyšetrenia. Neoddeliteľnou súčasťou koronarografického vyšetrenia je aj záznamové zariadenie (VHS, DVD), ktoré sa používa na obrazové zachytenie jeho priebehu a výsledku.
Katéter = dlhá tenká dutá trubička, ktorá umožňuje zavedenie kontrastnej látky do ciev vyšetrovaného. Pre koronarografické vyšetrenie je potrebné mať pripravenú celú katerizačnú sadu tak, abu pomocou tejto sady bolo možné cez katéter dopraviť kontrastnú látku do ciev vyšetrovaného. Kontrastná látka do katétra a teda aj do ciev sa vstrekuje pomocou pretlakovej striekačky. Katéter sa do tela vyšetrovaného zavádza najčastejšie cez slabiny, kde vyšetrujúci vytvorí vstup pre zavedenie katétra do stehennej tepny a odtiaľ aortou ku koronárnym tepnám nad aortálnou chlopňou.
Po vstupe do vencovej tepny sa vstrekuje kontrastná látka, ktorá zobrazí priebeh a veľkosť vencovej tepny. Takto sa dajú vyšetriť všetky tepny srdca, teda aj tie, ktoré sa nachádzajú na druhej strane.
Na ochranu vyšetrujúceho lekára pred ionizačným röntgenovým žiarením sa používajú špeciálne olovené vesty a zástery.

Príprava na vyšetrenie
Koronarografia patrí medzi invazívne zákroky, teda vyšetrenie zasahuje do tela vyšetrovaného a je spojené s určitým rizikom, takže koronarografické vyšetrenie sa vykonáva počas hospitalizácie. Vyšetrovaný je prijatý na nemocničný pobyt a s prípravou na koronarografické vyšetrenie mu pomáha zdravotnícky personál.
Deň pred koronarografickým vyšetrením je vyšetrovanému nalačno odobraná krv na vyšetrenie s dôrazom na test zrážanlivosti krvi. Nalačno znamená, že od polnoci vyšetrovaný už nič nekonzumuje, ráno dostane lieky na riedenie krvi a na ukľudnenie. Pred koronarografickým vyšetrením je nutné vyholiť slabiny, miesta cez ktoré je možné zaviesť katéter do tela vyšetrovaného (katéter sa zavádza najčastejšie stehennými cievami - tepnou alebo žilou). Samotné koronarografické vyšetrenie sa vykonáva pomocou kontrastnej látky, ktorá sa vstrekuje do krvného obehu vyšetrovaného. Kontrastná látka môže u vyšetrovaného vyvolať alergické reakcie, preto je bezpodmienečne nutné vyšetrujúceho lekára informovať o podobných komplikáciách, ktoré vyšetrovaný v minulosti zažil.
Vyšetrenie
Vyšetrovaný je na vyšetrenie dopravený na pojazdnom lôžku, z ktorého sa premiestni na vyšetrovací stôl koronarografického pracoviska. Vyšetrovaný si ľahne pod pohyblivé rameno röntgenu (nad vyšetrovacím lôžkom sú umiestnené monitory), personál vyšetrovaného prikryje plachtou, vstupné miesto pre katéter sestry vhodne pripravia. Na hrudník vyšetrovaného sú pripevnené elektródy pre zachytenie EKG, pulz a úroveň nasýtenia krvi kyslíkom je meraný pomocou klipu (pulzný oxymeter) umiestneného na prste vyšetrovaného. Do žily na ruke je aplikovaná kanyla, ktorá umožňuje v prípade nutnosti, okamžité podanie lieku alebo infúzie.
Samotné vyšetrenie je zahájené dezinfekciou miesta vstupu pre katéter a aplikácia malého množstva znecitlivujúcej látky. Takže vyšetrenie je pre vyšetrovaného úplne bezbolestné. Pomocou zvláštnej ihly (tvorí súčasť katetrizačnej súpravy) napichne vyšetrujúci lekár cievu vyšetrovaného (tepnu alebo žilu) a vsunie do nej katéter. Krvným riečišťom posúva katéter (za stálej kontroly pomocou röntgenu) až k vyšetrovanému miestu , kde cez katéter vstrekuje pomocou pretlakovej ihly kontrastnú látku. Samotná aplikácia (vstreknutie) kontrastnej látky do ciev môže u vyšetrovaného vyvolať pocity tepla. Počas koronarografického vyšetrenie je vyšetrovaný a vyšetrujúci lekár v priamom kontakte, spolupracujú počas vyšetrenia a vyšetrovaný sa riadi pokynmi vyšetrujúceho lekára. Počas vyšetrenia môže vyšetrovaný sám vidieť na monitore priebeh vyšetrenia. Samotné koronarografické vyšetrenie aj s prípravou trvá 1 - 2 hodiny, v komplikovanejších prípadoch aj viac. Predbežné výsledky koronarografického vyšetrenia môže vyšetrujúci lekár oznámiť vyšetrovanému už v priebehu samotného vyšetrenia, čo aj veľmi často vyšetrujúci robia. Na dôkladnejšie prehodnotenie koronarografického vyšetrenia slúžia snímky alebo videozáznam koronarografického vyšetrenia, takže definitívne výsledky vyšetrenia sú dostupné ešte v ten istý deň, najneskôr na druhý deň po vyšetrení.

Vysvetlenie ku koronarografickému vyšetreniu
Normálne vencové tepny nejavia známky zúženia a na monitore sa zobrazia ako tmavé plné čiary. Pri pokročilej ateroskleróze môže dôjsť k ich zúženiu alebo úplnému uzáveru. Prejavuje sa to stenčeným obrazom tepny alebo úplným prerušením postupu kontrastnej látky. Tepna na röntgenovom snímku alebo na monitore sa akoby náhle končila, nerozvetvuje sa ďalej.
Vyšetrovaný musí po absolvovaní koronarografického vyšetrenia prísne dodržiavať minimálne osemhodinový úplný kľud na lôžku. Miesto vpichu v slabinách je ošetrené tlakovou vložkou a má ho pevne obviazané.
Vyšetrovaný môže vykonávať na posteli len minimálne pohyby, nesmie vstávať (ani na toaletu) a chodiť. Po 24-hodinách od vyšetrenia po kontrole vykonanej lekárom už môže kľudne vstať a chodiť.
Koronarografické vyšetrenie sa vykonáva len v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach a na špecializovaných oddeleniach veľkých nemocníc.


Zaregistrovať do Noviniek e-mailom
 

Č A S

 

 

Predpoved pocasia :: www.meteo.sk

 
_____________
Posledná
aktualizácia:
5. september 2014
_____________

 

NAŠI PARTNERI